Malým mikrobusom sa 11 dobrodruhov vybralo do Rakúskych Álp. Zo Starej Turej cez Bratislavu, Salzburg až do Kaprunu, kde sme pod prístreškom prespali. Nedala nám spat líška. Teda skôr jej nedali spat jedlá urcené na obživu po ceste - rezne a strava mäsu podobná, ktorá dráždila jej cuchovod. Ráno sme mikrobusom odišli z Kaprunu cez Felbertauern Tunnel (22 eur 8/2002) a prišli sme do dediny Matrei. Od Matrei Tauern Hause už po vlastných sme sa vydali na cestu ku Grossvenedigeru. Z dediny cesta išla údolím po rovine s potokom po lavej ruke. Ked sme prešli na druhú stranu potoka, sklon cesty sa zväcšil a zacali sme stúpat chodníkom v serpentínach hore. Došli sme k chate Alte Prager Hütte 2489 m.n.m. Chata nebola v prevádzke a tak sme po krátkom oddychu pokracovali k Neue Prager Hütte 2782 m.n.m., kde sme aj prespali na matracoch s dekami. Ubytovanie pre jednu osobu stálo 15 eur (8/2002)
Druhý den bolo zlé pocasie, tak sa pokus o zdolanie Großvenedigeru nekonal. Náhradný plán bol íst na chatu Neue Thüringer Hütte cez sedlo Schwarzkopf. Z Neue Prager Hütte sme zišli na Alte Prager Hütte a odtial cez Vord. Kessel Kogel k ladovcu. Nový sneh, dážd a stále zlé pocasie zaprícinili, že sme tadial nešli. Rozhodli sme sa pokracovat na chatu Neue Fürther Hütte 2201 m.n.m. cez sedlo Sandeben Törl. Nepriaznivé pocasie nás prinútilo zostat na chate 2 dni. Spali sme na matracoch s dekami. Osoba na noc 15 eur (8/2002). O dva dni sme zišli do dediny Hollersbach. Pinzgau dolinou menom Hollersbachtal. Z dediny sme sa mikrobusom dopravili Krimmlu. Boli sme sa pozriet na najvyššie vodopády v strednej Európe - Krimmler Fälle. Celosvetovo sa nachádzajú na 5. mieste a merajú 380 m. Pôsobili impozantným dojmom s momoriadne velkým prietokom vody spôsobeným predchádzajúcimi dlhotrvajúcimi daždami. Ked sme odchádzali, pri vodopádoch sme zaplatili mýto 7 eur (8/2002) na Gerlos Alpenstrasse z ktorej sme mali pekné výhlady na vodopády.
Innsbrucker Klettersteig
Konecne sa pocasie umúdrilo a po noci strávenej na dialnicnom odpocívadle pri Innsbrucku sme sa vydali na
zaistenú hrebenovku Nordkette. Z Hungerbungu 863 m.n.m. sme sa lanovkou vyviezli na Seegrube, prestúpili
a pokracovali na Hafelekar 2269 m.n.m. Dali sme sa dolava až sme prišli pod nástup na feratu.Ferata prechádza cez 7 vrcholov vyšších ako 2000 m.n.m. Seegruben Spitze 2350 m, Kaminspitze 2435 m.n.m. hlavný vrchol Kemacher 2480 m.n.m. Prišli sme do sedla Langer Sattel, kde koncí prvá cast. Tá bola mierne obtiažna. Prechádzali sme aj jedným vysutým mostíkom. A ako hovorí sprievodca, je to pohodová hrebenová "prechádzka". Z Langer Sattel sa dá zíst dole na chodník, ktorý vedie na Seegrube. My sme však pokracovali dalej až do sedla Frau Hitt Sattel. Táto pasáž bola tažšia ako prvá, ale zato krajšia. Cesta vedie cez rebrá, vežicky, komíny... Záverecný zostup do sedla je exponovaný. Zo sedla sme išli smerom k Seegrube. Za chvíllu sme boli pri chodníku schádzajúcom z Langer Sattel a po vzájomnom vyhýbaní sa s ovcami sme za chvílu dorazili na Seegrube. Odtial lanovkou naspät do Hungerbungu. Okruh, ktorý sme išli lanovkou stál 17,50 eur, študentský do 26 r. 14 eur (8/2002).
Kaiser - Max - Klettersteig v stene Martinswand
Prespali sme na tom istom odpocívadle pred Innsbruckom. Ráno sme si pozreli mesto Innsbruck a potom sme vyrazili k ferate. Tá sa nachádza pri mestecku Zirl nedaleko Innsbrucku. Do úväzov sme sa dali pri ceste oproti nejakému domu. Potom sme išli k nástupu pod feratu. Prvá cast je po jaskynu Kaiser - Maximilians - Grotte. Druhá cast poskytuje technicky vôbec najobtiažnejšiu vertikálu aká bola až doposial umelo zaistená. Tretia cast schádza z najvyššieho bodu k chodníku Grottensteig. Kedže všetci sme nepokracovali dalej nad jaskynu, tak sme od jaskyne schádzali normálnou turistickou cestou dolu.
Hodnotenie feraty Kaiser - Max - Klettersteig
Prvá cast je celkom obtiažna. Druhá cast, ktorú som žial neabsolvoval, ale podla chalanov, co to išli, bola extrémne nárocná. A tretia cast nebola tak nárocná ako druhá cast. Na celú feratu je vhodné íst na lahko. Iba s najnutnejšími vecami. V jaskyni sa dá oddýchnut a posediet. Do jaskyne sa dá dostat aj bez toho aby sa použila ferata. Je to cesta, ktorou sme schádzali z jaskyne dole.
Výstup na Zugspitze údolím Höllental
Ked sme sa všetci vrátili z feraty Kaiser - Max - Klettersteig, autobusom sme nabrali smer Hammersbach pri Garmisch - Parten - Kirchene. Z Hammersbachu sme po svojich išli na chatu Höllentalklamm - Eingangs Hütte. Je vstupnou bránou do tiesnavy Höllentalklamm. Zaplatili sme vstupné 2,50 eur (8/2002) a išli sme tiesnavou. Okolo boli vodopády, prechádzali sme cez mosty, tunely až sme došli k chate Höllentalanger Hütte 1379 m.n.m. Chata bola plná, ale aj tak sme prespali v podkroví za 7,50 eur na matracoch s dekami. Ráno sme vyrazili za krásneho slnecného pocasia. Najprv cesta od chaty išla po chodníku. Neskôr sa chodník zdvihol až nakoniec sme museli prejst 20 metrov vysoký "leiter" (rebrík), ktorý pozostáva z kramlí zapustených rovno nad sebou v strmej skalnej stene. Onedlho sme prišli k dalšej peknej pasáži výstupu a to k traverzu "Bret" (doska). je to asi 40 m dlhá exponovaná cast takmer úplne hladkej steny do ktorej sú zapustené ocelové kolíky a nechýba ani fixné lano. Po Skoncením feraty sme pokracovali chodníkom tvoreným skalami, neskôr šutolinou. Sutoviskom sme sa dostali až k ladovcu Höllentalferner.
S mackami sme postupovali až k stene s kramlami, kde zacínala ferata. Prechod z
ladovca na feratu bol nárocný kvôli pomerne širokej a hlbokej trhline. Ferata išla až na vrchol Zugspitze
2964 m.n.m. Cas, ktorý sme dosiahli bol 5 aj pol hodiny od chaty Höllentalanger Hütte. Pod vrcholom je komplex
budov ci už ide o stanice lanoviek z rakúskej alebo nemeckej strany. Nachádza sa tam aj meteorologická stanica
a tiež aj miesta na obcerstvenie. Dá sa tam aj ubytovat v chate Münchner Haus alebo horský hotel na vrcholovej
stanici tyrolskej kabínkovej lanovky Tiroler Zugspitzbahn. Dolu z vrcholu sme išli nenárocnou istenou cestou.
Dalej šutolinovou cestou popod lanovku. Prešli sme okolo chaty Wiener Neustädter Hütte a od nej na parkovisko
pri lanovke Ehrwald - Zugspitze bahn. Odtial sme išli autobusom do kempu s názvom Alpencentrum v dedine Biberwier
kúsok od Lermoosu. Stál 8,10 eur (8/2002). A z kempu sme išli ešte pozriet na zámky Neuschwanstein, do Mníchova
a domov cez Linz.
Hodnotenie výstupu na Zugspitze
Velmi pekná vysokohorská túra. Obtiažnost feraty nie je vysoká, ale celková vzdialenost je velká. Aj prevýšenie z Hammersbachu 753 m na vrchol je cez 2200 m. My sme to spravili približne za 12 a 1/2 hodiny cistého casu (Spocítal som cas za ktorý sme prišli z Hammersbachu na chatu a odtial na druhý den hore a dole do Ehrwaldu). Osobne si myslím, že sa to dá spravit aj rýchlejšie, pretože na ferate bolo ludí ako mravcov tak sme postupovali pomaly, a tým sa cas predlžil. Nárocné miesto je jedine okrajová trhlina. Inak som nárocné nezaznamenal nic.
| STRUCNÉ INFO | |
| Chaty | Alte Prager Hütte - 15 eur Neue Fürther Hütte - 15 eur Höllentalanger Hütte - 7,50 eur(spali sme vo vedlajšej chatke v podkroví preto taká cena. Inak na vyspanie to stacilo) |
| Lanovka | 17,50 eur tam aj naspät(Hungerburg-Seegrube-Hafelekar a spät zo Seegrube
do Hungerburgu.) 14,00 eur pre študentov do 26r. |
| Kemp | 8,10 eur |
| ceny boli platné 8/2002 | |