Via ferata Cezare Piazzetta na Piz Boè Táto ferata bola podstatne tažšia ako predchádzajúca. K nástupu na feratu sme absolvovali cestu z parkoviska v sedle Passo Pordoi (najvyššie položený cestný priesmyk v Dolomitoch) po asfaltovej ceste k pomníku nemeckých vojakov z I.sv. vojny (Deutsche Kriegsgräberstätte Pordoi). Tam sme nastúpili na chodník, ktorý viedol cez trávnaté lúky, neskôr sa podklad zmenil na štrk a balvany až sme došli k nástupu pod feratu. Navliekli sme sa do úväzov a hrr na nu. Spociatku to bola kolmá stena s minimálnym poctom stupov. Neskôr traverzovala dolava, potom opät rovno hore a zase traverz doprava, ale už s miernejším sklonom steny. Neskôr sa prejde cez lanový mostík.
Potom ferata ešte pokracuje ale tento horný úsek je lahší ako bol zaciatok. Po skoncení feraty sme šlapali po
normálnom chodníku až na vrchol Piz Boè, vysoký 3152 m.n.m. Náchádza sa tam chata menom Capanna fassa al
Piz Boè. Pri chate sme rozbalili náš slovenský bufet a doplnili sme stratené kalórie a samozrejme nemohol
chýbat ani vrcholový kalíšek slivovice. Zostupovú cestu sme zvolili k chate Forcella Pordoi. Nenárocná zostupová
cesta. Treba si však dávat pozor na štrk pod nohami na celej zostupovej trase, ale hlavne pri zostupe od chaty
Forcella Pordoi do sedla Passo Pordoi, ktoré je dost strmé a chodník samá šutolina. Z chaty Forcella Pordoi sa
dá íst na Sas Pordoi a odtial lanovkou dolu do sedla Passo Pordoi. Cena za lanovku je 4,70 eur. (platnost 8/2004).
Hodnotenie feraty Cezare Piazzetta:
Nárocná cierna ferata, hlavne úvodná cast. Potom je tam ešte jedno tažšie miesto, kde ano vedie nahor cez úzku štrbinu a s batohom je to priechodné s problémami. Neskôr nárocnost klesá. Celá ferata je dobre zaistená ocelovým lanom. Lano nikde nechýba. Je poznat, že je dost frekventovaná. Prekrásne výhlady z vrcholu sú hlavne na Marmoladu s rozsiahlym ladovcom, hreben Padonkamm a i. Ja osobne mám z tejto feraty velmi dobré dojmy. Málo trénovaným a menej skúseným odporúcam pred absolvovaním tejto feraty posilnovat hlavne ruky.
Marmolada di Punta Penia
Po ferate na Piz Boè sme sa vydali na najvyšší vrch Dolomitov - Punta Penia 3342 m.n.m. Výstup sme zacali pri údolnej stanici lanovky. Je to špeciálna lanovka. Namiesto sedaciek má akési železné koše, do ktorých sa musí za jazdy naskakovat po dvojiciach. K nej sa dá dostat po prejdení cez priehradný múr Lago di Fedaia. Lanovkou sme sa vyviezli k chate Pian dei Fiacconi a odtial k ladovcu. Tam sme obuli macky a stúpali hore. Cestou bola jedna trhlina, ale cez nu sa dalo dobre prejst. Chodník na ladovci sa potom stácal smerom do prava k skalnej stene.
Nenárocným lezením sme sa dostali na vrcholový hreben Punta Penia. Je pokrytý ladovcom, ktorý koncí pár
metrov pod vrcholom. Na ladovci sme dali opät macky a vyšli na vrchol Punta Penia. Z vrchu je pekný výhlad
(samozrejme za pekného pocasia) na Civettu, Monte Pelmo, Monte Antelao... Kúsok pod vrcholom je chata
Capana. Zostupovú trasu sme absolvovali po ferate della Marmolada. Nenárocná ferata plná kramlí. Ked skoncila
ferata zase sme sa ocitli na ladovci. Neskôr ladovec skoncil a na rad prišiel klasický chodník. Traverzom sme
sa dostali k chate Pian dei Fiacconi, kde sme si dali vytúžené pivo nehladiac na jeho cenu.Tam sme nastúpili
na starú známu košovú lanovku a zviesli sa dole.
Cena lanovky tam aj spät 7 eur (8/2004). Pekná vysokohorská túra.
Ferata della Marmolada nie je nárocná. Celý výstup a zostup môže pokazit a stažit zlé pocasie a sneh.
Ferata Finanzieri na Collaz Noc sme strávili v dobre vybavenom kempe v Malga Ciapela, kde sme sa mohli konecne trochu skultúrnit. Na druhý den sme sa Dolomity busom prepravili k Lago di Fedaia. Tam sa musí prestúpit a pokracovat do dediny Penia. Ceny sú nasledovné: K Lago di Fedaia 1,80 eura a od Lago di Fedaia do Penia 1,40 eura (8/2004). Penia je spojená s dedinou Alba. Dolomity busom nie je nutné íst do Alby, ale stací do Penia. Od zastávky Dolomity busu sme sa po asfaltke vydali smerom do Alby. Za chvílu sme boli pri údolnej stanici lanovky. Za 5,30 eura (cesta hore) sme sa vyviezli k Rifugio Ciampac. K nástupu pod feratu vedie najskôr prašná široká cesta a po chvíli sa odbocí do prava na cestu, ktorá prudko klesne, ale za chvílu zacne stúpat po serpentínach až k nástupu. Zaciatok feraty nie je tažký, ale neskôr sa obtiažnost zvýši. No aj tak to nie je nárocná ferata, i ked je znacená ako cierna. Zaujímavá cast výstupu je kramlový rebrík, ktorý podla mna patrí k najzaujímavejšej pasáži celého výstupu. Ferata vedie až na vrchol. Na nom sa nachádza kríž a nechýba ani vrcholová kniha. Z vrchu je pekný výhlad na južnú stenu Marmolady...
Hore sme išli cestou c.646 a zostupovali sme cestou rovnakého císla ale na opacnú stranu. Od vrcholového kríža sa treba vrátit niekolko metrov naspät a potom
odbocit vpravo. Zostup nadole je mimoriadne strmý, z vrchu ešte pokracuje ferata. Šutolina na chodníku
zhoršovala postup dole. "Padák" pokracoval, aj ked skoncila ferata. Nakoniec sme sa však dostali na prašnú
cestu, ktorá viedla až do Penia (cesta c.602). Tá už však bola miernejšia. Chodidlá nám priam horeli, tak
sme v Penia našli horskú riecku, kde sme si ich schladili - hotový balzám. Vnútro sme si zasa schladili
plechovkovým pivom made in Slovakia. Do kempu sme sa dostali opät Dolomity busom.
Hodnotenie Via Ferata dei Finanzieri: Podstatne lahšia ako ferata Cezare Piazzetta. Pre niekoho môže byt tažšie miesto už spomínaný kramlový rebrík, ktorý je v kolmej stene, ale nejaké tažké miesta som nezaznamenal.
Via ferata Stella Alpina na Monte Agner
Z dediny Malga Ciapela sme sa doviezli našim autobusom do dediny Frassenè. Odtial sme sa sedackovou lanovkou vyviezli k Rifugio Scarpa Gureklan all Agner. Teda koniec lanovky (Malga Loch) je kúsok pod chatou. Cena za lanovku tam aj spät je 7 eur (8/2004). Od stanice lanovky sme išli po lúke okolo stajne pre kone. Stajnu odporúcam obíst z dôvodu velkého množstava "konských koblíh". Za stajnou je smerovník doprava popod skalný masív až k nástupu na feratu Stella Alpina na Monte Agner. Nástup bol v jednom menšom žlabe a po zaistenej ceste sme išli hore. V niektorých miestach laná chýbali, ale dalo sa to zdolat aj bez nich. I ked na niektorých úsekoch by mohli byt, hlavne ked je skala mokrá a šmyklavá. Došli sme až do sedla a kúsok nad ním je cervená bivakovacia búda Bivacco G. Biasin s 9 miestami na spanie. Od bivaku sme pokracovali opät smerom hore na vrchol a po necelej 3 aj pol hodine sme ho dosiahli. Zaujímavé je, že velký ocelový kríž sa nenachádza na hlavnom vrchole, ale kúsok dalej a nižšie, kde je umiestnená aj vrcholová knižka. Z vrcholu sme sa vrátili spät k bivaku a odtial "normálkou" dole. V "normálke" nie sú žiadne ocelové laná alebo kramle, je to len strmý "padák" dole. Znacka od bivaku cervená, neskôr sa zmenila na žltú. "Normálka" sa potom napojila na cestu c. 769, ktorou sme prišli k Malga Lochu teda východzieho bodu túry (Ak nepocítam Frassenè). Z Malga Losch sme sa lanovkou zviezli do Frassenè.
Hodnotenie Via ferata Stella Alpina
Pekná stredne nárocná ferata. Cestou je možné vidiet aj kozorožce, teda nám sa to podarilo. Cestou som nezaznamenal nejaké obzvlášt tažké miesta. Jedine by to mohli byt niektoré tie nezaistené miesta.
| STRUČNÉ INFO | |
| Lanovky | 4,70 eur - zo Sas Pordoi do Passo Pordoi 7 eur - Lago di Fedaia k Pian dei Fiaconi tam aj spät 7 eur - z Frassenè k Malga Losch tam aj spät 5,30 eur - z Alby k Rifugio Ciampac |
| Kemp | 6,20 eur v Malga Ciapela |
| ceny boli platné v 8/2004 | |