My sme cestu do tejto skupiny Chočských vrchov začali vo Valašskej Dubovej, niečo pred druhou hodinou popoludní. Našli sme modrú turistickú značku a zaťažení ruksakmi sme sa vydali hore. Zo začiatku značka vedie po poľnej ceste, ktorá sa neskôr sa zmení na turistický chodník. Asi tak po 20 minútach, sme sa dostali k studničke, pri ktorej je aj menší prístrešok. Chodník sa začal dosť zdvíhať, snehu pribúdalo, na ktorom sa nám nešlo veľmi dobre. Asi za hodinu sme sa dostali na Strednú poľanu, kde sa zároveň nachádza aj hotel Choč, kde sme mali prespať. Stretli sme tam Trenčanov, ktorí sem chodievajú pravidelne na Veľkú noc. Ako prvé som si všimol tabuľu Pokyny na prevádzku hotela Choč, ktorá je zavesená nad vstupom do prepychového hotela.
Zložili sme sa, niečo zjedli a vydali sme sa len tak
na ľahko na neďaleký Veľký Choč. Tam sme prišli približne za 40 minút. Počasie na vrchole nič moc.
Zamračené,no napriek tomu sme mali výhľady na zasnežené Nízke Tatry, Kubínsku Hoľu, Liptovskú
Maru,... Na vrchole sme sa zdržali tak okolo hodiny. Kúsok pod vrcholom si trenčania postavili
stany, ostatní spali v stanoch pri hoteli. Dole sme z vrcholu zbehli za pol hodinu. Po nejakej
tej večeri sme sa stretli všetci čo tam boli pri ohni. Okolo pol 11 sa pomaly ľudia rozchádzali a
ako poslední odišli aj naši dvaja speváci.
Na druhý deň sme sa zobudili do ešte horšieho dňa ako bol ten včerajší. Zamračené, fúkal vietor.
Pôvodne sme plánovali, že ráno ešte vybehneme na Choč, ale od tohto zámeru sme nakoniec upustili a
vydali sme sa radšej späť do Valaškej Dubovej. Zostupovali sme tou istou cestou, ktorou sme včera
išli hore. Za hodinu aj s nejakými prestávkami sme boli v Dubovej. času sme mali dosť, domov sme sa
neponáhľali, a tak sme sa ešte zastavili v Bešeňovej, aby sme sa trocha vyhriali, po studenej noci.